NP Poloniny bol vyhlásený Nariadením vlády SR č. 258 zo dňa 23.9.1997  s účinnosťou od 1.10.1997. Výmera jeho územia je 29 805 ha, ochranné pásmo má 10 973 ha. Najcennejšie časti NP sú chránené v národných prírodných rezerváciách a maloplošných chránených územiach ako napr.: Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinská.

    Jeho územiepatrí jedinej trilaterálnej biosférickej rezervácii na svete, Medzinárodnej biosférickej rezervácii Východné Karpaty. Na území NP je najväčšia koncentrácia pôvodných prírodných bukových lesov (pralesov) v rámci Slovenska. Na ich ochranu bolo doteraz vyhlásených šesť národných prírodných rezervácií a trinásť prírodných rezervácií. Najznámejším je Stužický prales  v Národnej prírodnej rezervácií Stužica. Pre územie národného parku sú tiež charakteristické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hrebeňoch Bukovských vrchov. Najkrajšie z nich sa nachádzajú v okolí Riabej skaly, Kamennej lúky, Pľaše a Ďurkovca .       

    Jeho najvyšším vrchom je Kremenec (1210 m. n. m.), ktorý je zároveň miestom stretu slovensko – poľsko – ukrajinskej  hranice. Prvenstvo si NP drží aj v tom, že je najmenej osídleným parkom na území  Slovenska a má najbohatšiu drevenú architektúru. Jedinečné sú drevené cerkvy východného obradu v obciach Kalná Roztoká, Ruský Potok, Topoľa, Jalová a Uličské Krivé.

    Najnovšia turistická atrakcia je Park tmavej oblohy Poloniny (vyhlásený v roku 2010) s vynikajúcimi možnosťami pozorovania oblohy. Tento moment podmienil vznik astroturistiky na území NP Poloniny. Územie NP Poloniny ponúka spektrum možností na  príjemné strávenie voľného času. Jednou z možností je aj pešia turistika a cykloturistika cez prekrásnu prírodu. V Poloninách tristický ruch nemá dlhú tradíciu. Prvý turistický chodník na území NP Poloniny vznikol až v roku 1971 na trase Nová Sedlica – Kremenec – Riaba skala – Nová Sedlica. V roku 1991 bol predĺžený a vybudovaný ďalšími zastávkami cez Ruské sedlo do Olšinková.