Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty predstavuje mimoriadne bohatstvo medzinárodného významu. Je druhou najväčšou biosférickou rezerváciou v Európe s rozlohou 208 089 ha.

    Organizácia UNESCO ju v rokoch 1992-1993 v rámci projektu „Človek a biosféra“ (Man and Biosphere) vyhlásila za bilaterálnu medzinárodnú biosférickú rezerváciu. Cieľom projektu „Človek a biosféra“  je skúmať vzťahy medzi prírodou a človekom a napomáhať trvalo udržateľnému životu a rozvoju. Bilaterálnu dohodu podpísali dva štáty: Poľsko a Slovensko. V roku 1998 sa k slovensko-poľskej časti pripojilo aj územie Ukrajiny, čo podmienilo vznik prvej trojstrannej (trilaterálnej) biosférickej rezervácie na svete.

    Rezervácia zahŕňa na území Slovenska Národný park Poloniny (29 805 ha), na území Ukrajiny Užanskyj Nacionaľnyj pryrodnyj park (39 159 ha) a Nadsanskyj Regionaľnyj landšaľtnyj park (19 428 ha), na území Poľska Bieszczadzki Park Narodowy (27 064 ha), Cišniaňsko-Wetliňski Park Krajobrazowy (46 025 ha) a Park Krajobrazowy Doliny Sanu (36 600 ha).

    Celá oblasť je tvorená prevažne pohraničným hrebeňom Bukovských vrchov. Najvyšším vrchom je Kremenec, najnižším bodom rezervácie je dolina rieky Ulička (200 m). Západná časť biosférickej rezervácie patrí k Laboreckej vrchovine.

    Klimatické a geologické pomery oblasti majú najväčší vplyv na diverzitu fauny  a flóry a na výskyt hodnotných ekosystémov. Prevládajú tu pôvodné a endemické rastlinné spoločenstvá. Ich ochrana je prvoradou úlohou rezervácie. Nachádzajú sa tu zároveň najväčšie východokarpatské horské lúky ( poloniny) a najväčšie komplexy bukových pralesov ako napr. Stužica, Rožok, Havešová.